CESTOVATEĽSKÁ HNAČKA
Ľudia cestujú počas celého roka, a to po celom svete. Aby sme si dovolenku poriadne užili, je dôležité na cestách myslieť nielen na bezpečnostné, ale aj hygienické zásady. Medzi najčastejšie ochorenia, ktorými cestovatelia trpia, patria hnačky. Hlavnou príčinnou cestovateľských hnačiek sú z 80 % baktérie, z 15 % vírusy a z 5 % parazity.
Čo ešte môže vyvolať cestovateľskú hnačku?
Ďalej však môžu cestovateľskú hnačku vyvolať aj ďalšie faktory, ako je napríklad cestovný stres, ktorému predchádza únava, ponocovanie a nepravidelný režim alebo zmena prostredia, a to predovšetkým v prípade exotických destinácií. Ďalej môže hnačku vyvolať aj nezvyčajná strava, napríklad konzumácia niektorých druhov ovocia, ktoré majú preháňavý účinok, alebo nadbytočné používanie oleja v navštevovaných reštauráciách. Neodporúča sa ani konzumácia surových a nedostatočne tepelne upravených potravín. Konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré nemôžeme ošúpať, je tiež riskantná. Všetky tieto zmienené potraviny spolu s mliečnymi produktmi môžu mať za následok práve cestovateľskú hnačku.
Čomu sa pri cestovaní vyhnúť?
Pri cestovaní by sme sa mali vyhnúť hlavne nebalenej vode a ľadu, ktorý môže byť pripravený z pokazenej vody. Takisto riziková je aj konzumácia zmrzliny, ktorá môže obsahovať kontaminované suroviny. Vyhýbať by sme sa mali aj tepelne upraveným jedlám, ktoré sa ohrievajú dlho pri nízkej teplote.
Aké sú príznaky cestovateľskej hnačky?
Medzi najčastejšie príznaky cestovateľskej hnačky patrí častá riedka stolica (viac ako tri za 24 hodín); vracanie alebo pocit na vracanie, ktoré súvisia aj s nechutenstvom; zvýšená teplota; bolesti svalov, kĺbov alebo hlavy a zimnica. Ďalej sa môžu vyskytnúť aj príznaky typu bolesti brucha; kŕče; urgentné nutkanie na stolicu; pocit nedostatočného vyprázdnenia a stolica s prímesou krvi a/alebo hlienu.
za deň počas troch až piatich dní.
Cestovateľská hnačka sa objaví najčastejšie na 3. – 4. deň pobytu, druhá vlna prichádza obvykle okolo 10. dňa. Do skupiny cestovateľskej hnačky však patria aj hnačkové ochorenia, ktoré sa môžu objaviť 7 – 10 dní po návrate domov.
CESTOVATEĽSKÁ HNAČKA
Pri liečbe cestovateľských hnačiek uplatňujeme rovnaké pravidlá ako pri akútnej hnačke. Najdôležitejší je dostatočný príjem tekutín, správna diéta a nasadenie liekov. Tekutiny môžeme dopĺňať pomocou minerálok alebo iónových nápojov.
Diéta by rovnako ako pri akútnej hnačke mala byť nemastná. Odporúča sa konzumácia suchárov, varenej ryže, zemiakov, mrkvy, jabĺk a roztlačeného banána.
Čo by mal mať so sebou každý cestovateľ?
Do oblastí so zvýšeným rizikom hnačiek by mal cestovateľ mať hlavne protihnačkový liek, napr. voľnopredajný liek Enditril, určený na liečbu akútnej (náhlej) hnačky. Ďalej je dobré mať aj prášok na prípravu rehydratačného roztoku na dostatočné zavodnenie a doplnenie iónov v organizme.
Pri cestách do oblastí s vysokým rizikom a nedostupnosťou zdravotnej starostlivosť je vhodné sa poradiť s lekárom, ktorý môže odporučiť aj iné lieky, ktoré sú dostupné iba na lekársky predpis.
RIZIKOVÉ KRAJINY
Cestovateľská hnačka postihuje 25 – 75 % cestovateľov do krajín s teplou klímou a nízkou úrovňou hygieny. Najvyššia pravdepodobnosť ochorenia je pri cestách do Afriky, Ázie a Južnej Ameriky.
Obvykle sa cestovateľská hnačka objavuje u osôb cestujúcich z vyspelých krajín do rozvojových tropických či subtropických oblastí s nižšou hygienickou úrovňou.
Pri opakovanom pobyte sa hnačka vyskytuje menej často než pri prvej návšteve. Dôležitým faktorom pre výskyt nákazy v danej lokalite je spôsob cestovania a stravovania aj ročné obdobie.
