Hnačkové ochorenia patria medzi jedny z najčastejších infekčných ochorení u nás. Čo sa týka počtu prípadov, zaraďujú sa na druhé miesto za respiračné choroby. Pôvodcom hnačky môžu byť baktérie, vírusy, parazity alebo huby.
Pojmom hnačka označujeme výskyt troch a viac riedkych stolíc za deň. V závislosti od pôvodcu sa môžu objaviť aj niektoré ďalšie príznaky, ako je horúčka, vracanie, bolesť brucha, nevoľnosť a niekedy aj bolesť hlavy alebo svalov a kĺbov. Hnačka môže byť infekčného alebo neinfekčného pôvodu.
Chronická hnačka trvá vo väčšine prípadov dlhšie než 14 dní. Môže ísť o ochorenie tráviaceho traktu, ale aj mimo tráviaceho traktu, a preto by pacient mal vždy vyhľadať lekára.
Akútna hnačka trvá, naopak, maximálne 14 dní a vzniká náhle. Najčastejšie má akútna hnačka infekčný pôvod, kde infekciu vyvolávajú predovšetkým baktérie, vírusy alebo parazity.
Okrem infekčného pôvodu sú dôvodom akútnej hnačky aj neinfekčné príčiny, ako napríklad pochybenie v stravovaní, nervozita či strach. Ďalej môžu akútnu hnačku spôsobiť vedľajšie účinky niektorých liekov, požitie preháňadiel alebo umelých sladidiel či užívanie antibiotík. Preháňavý účinok majú aj niektoré druhy ovocia, napr. figy alebo mango, nezvyčajne korenená strava alebo nadbytok oleja používaný v niektorých kuchyniach. Akútnu hnačku môže spôsobiť aj potravinová intolerancia alebo deficit enzýmov, napr. laktázy.
Medzi najčastejšie príznaky akútnej hnačky patria minimálne 3 riedke stolice denne, nevoľnosť, vracanie a kŕče v bruchu. Pri akútnej hnačke je možná samoliečba bez nutnosti navštíviť lekára, ak sa súčasne nevyskytnú varovné príznaky.
Dospelý pacient by mal navštíviť lekára, ak hnačka aj napriek liečbe trvá dlhšie než tri dni. Deti staršie ako jeden rok by mali lekára vyhľadať pri liečenej hnačke trvajúcej dlhšie než dva dni a deti mladšie ako jeden rok pri hnačke, ktorá aj napriek liečbe trvá viac než deň. Ak u seniorov nad 70 rokov trvá vodnatá hnačka dlhšie než jeden deň, je tiež potrebné navštíviť lekára.
6 alebo viac vodnatých stolíc za 24 hodín, krv alebo hlien v stolici, horúčka (nad 39 °C) alebo strata hmotnosti nad 5 % (napr. ak vážite 80 kg a pri hnačke schudnete o viac ako 4 kg). Pretrvávajúca bolesť brucha najmä v období medzi kŕčmi, opakované vracanie, opakujúca sa hnačka alebo pretrvávajúca hnačka po ukončení liečby antibiotikami sú tiež dôvodom vyhľadať lekársku pomoc. Ak hnačka pretrváva u osôb starších ako 69 rokov, s inými dlhotrvajúcimi chorobami alebo s oslabeným imunitným systémom, je tiež potrebné navštíviť lekára.
Liečba hnačky by mala zahŕňať predovšetkým správnu rehydratáciu (dostatočný príjem tekutín na doplnenie ich strát), diétne opatrenia a je možné siahnuť aj po voľnopredajných liekov proti hnačke.
Rehydratácia je pri liečbe všetkých hnačkových ochorení najdôležitejšia. U väčšiny pacientov zaberie diéta a podanie liekov proti hnačke. Antibiotiká sú nutné len pri malom množstve chorých.
Dehydratácia je najzávažnejšou komplikáciou hnačky. U malých detí dochádza k dehydratácii častejšie než u dospelých, ale ohrození sú aj starší a dlhodobo chorí pacienti.
Aby sa dehydratácii predišlo, je nutné zabezpečiť dostatočný príjem tekutín (minimálne 2 – 3 litre denne) a pokryť nielen normálne denné potreby tekutín, ale navyše aj straty spôsobené vracaním, hnačkou a prípadnou horúčkou.
Hoci sa pri hnačke alebo vracaní vždy časť prijatých tekutín vstrebáva, musíme vždy myslieť na doplnenie stratených tekutín a minerálov. Náhradu nám môžu zaistiť napríklad čaje, minerálne vody, orálne rehydratačné roztoky a iónové nápoje. Sodík môžeme nahradiť slanými polievkami.
Antibiotiká sú nutné iba na základe posúdenia lekárom, a to len v 10 % prípadov ochorenia.